Založ si blog

. .. o odškodnení Maďarov odsunutých zo Slovenska.

Podnetom pre napísanie tohto blogu je informácia, týkajúca sa vystúpenia štátneho tajomníka maďarského ministerstva spravodlivosti Pála Völnera, ktorú vydala 9. apríla t.r. ČTK, a bola publikovaná dňa 11. apríla t.r. aj v internetovom vydaní „hirek.sk.“ Moju pozornosť vzbudil už titulok „Budapešť bude rokovať o odškodnení Maďarov odsunutých zo Slovenska“, ktorým spravodajcovia takto ohodnotili podstatu prejavu, ktorý predniesol spomenutý štátny tajomník 9. apríla pri príležitosti „pamätného dňa vysídlených z Felvidéku“v Komárome. Skôr ako sa oboznámime s názormi rečníka ešte malú poznámku pre „nezainteresovaných“ k pojmu resp. názvu „Pamätný deň“. Pamätným dňom sa v Maďarsku rozumie 12. apríl, kedy pred vyše 70 rokmi (12. apríla 1947) odišiel prvý transport zo Slovenska s vysídlenými Maďarmi z okresov Galanta a Levice. Pamätný deň nie je starého dáta. S návrhom o jeho schválení do maďarského parlamentu prišiel primátor Komáromu a zároveň aj poslanec FIDESZ Atilla Molnár, zrejme za podpory aj tam sídliacej „Spoločnosti László Kecskésa“, ktorá sa otázkami vysídlenia permanentne zaoberá. Maďarský parlament na základe tejto iniciatívy 5.decembra 2012 vyhlásil 12. apríl za pamätný deň Maďarov vysídlených z Felvidéku (ako sa bežne v Maďarsku označuje časť Slovenska!).

Na spomenutom zhromaždení v Komárome štátny tajomník sa nechal počuť a prezradil, že maďarská vláda si pred niekoľkými mesiacmi do svojho „programu zaradila otázku odškodnenia Maďarov zo Slovenska“. Podrobnosti, okrem toho, že na uvedenej veci bude pracovať rezort spravodlivosti, s tým aby sa za vecou mohla dať čo najskôr bodka, neuviedol. Len skonštatoval, že v danej veci Maďarsko nemôže očakávať pomoc ani od EÚ, ani od OSN. Bodaj by aj, veď by museli poprieť medzinárodne prijaté rozhodnutia či už z Postupimy, alebo Paríža z rokov 1945 a 1947. Mohlo by sa zdať, že ide o vec vnútroštátnu, o vec maďarskej vlády, ktorá nám z neznámych dôvodov chce odškodniť svojich občanov. Ale nie je tomu tak. Z medziriadkov možno vyčítať, že by „morálne a materiálne odškodnenie mohlo vzniknúť spoluprácou oboch štátov“.(Podčiarkol. J.P.). Netreba hádať koho mal na mysli!

Pamätný deň si pripomenuli 12. apríla 2016 aj v maďarskom parlamente v gescii spomenutého Rákocziho združenia. Tu hlavné slovo mal podpredseda parlamentu Gergely Gulyás (FIDESZ) a tiež zástupca SMK (Strana maďarskej komunity) Peter Őry. Obaja rečníci opätovne napadli tzv. Benešove dekréty, ktoré podľa slov Gulyása sú v rozpore s hodnotami medzinárodného právneho poriadku, pričom podľa Őryho sa EÚ dodnes nepozastavila nad tým, že oba „nástupnícke štáty Československa považujú Benešove dekréty do dnešného dňa za súčasť právneho poriadku“.

Nemám v úmysle sa zamýšľať nad pohnútkami, ktoré viedli maďarských predstaviteľov si 12.apríl stanoviť ako pamätný deň na „vysídlenie Maďarov z Felvidéku“. Zaráža ma však jednostrannosť s akou sa interpretujú a potom následne v politike využívajú a zneužívajú jednotlivé historické udalosti, pritom ani nie tak dávno minulé.

Ale po poriadku. Vysťahovanie, alebo ak chcete odsun, nebol jednostranným aktom. Dial sa na základe vzájomnej československo-maďarskej Dohody, podpísanej 27. februára 1946 v Budapešti medzi vtedajšími predstaviteľmi oboch vlád, ministra zahraničných veci J. Gyöngyösiho a štátneho tajomníka MZV V. Clementisa.. Dohoda jasne určila spôsob, formy aj termíny jej realizácie. Nebyť množstva obštrukcií, ktoré uskutočňovala maďarská vláda a jej podriadené inštitúcie v snahe výmenu znemožniť nebol by dôvod na túto udalosť spomínať s rozhorčením. Ale nielen pokiaľ ide o Maďarov zo Slovenska sťahovaných do Maďarska! Koľko „pamätníkov“ by bolo potrebných na pripomenutie si útrap Slovákov z Maďarska „prevážajúcich sa neraz v premrznutých transportoch o hlade a smäde z jedného miesta na druhé, aby nakoniec našli strechu nad hlavou niekde v západných Čechách!. A to len preto, že maďarská strana svoju povinnosť nesplnila, a určené osoby v zmysle dohody neodsťahovala. Myslím, že je na mieste pripomenúť v tejto súvislosti článok Jozefa Swarza pod názvom „Na pamiatku vysťahovaných a odvlečených…“ publikovaný v Slove 1. marca 2016, v ktorom veľmi plasticky a zo širších hľadísk predmetnú otázku objasnil.

Rečníci využili „pamätný deň“ nielen na spomienky o utrpení a atrocity, ktoré boli sprievodným javom povojnových pomerov pri riešení maďarskej menšiny, ale predovšetkým na spochybnenie samotných právnych aktov na základe ktorých sa tieto opatrenia uskutočňovali. Na prvom mieste povojnových dekrétov prezidenta ČSR Eduarda Beneša a nariadení Slovenskej národnej rady. Nie je to žiadne nóvum. Na túto tému sa vedú diskusie a polemiky už niekoľko desaťročí, pričom nemalú zásluhu na tom majú aj niektorí predstavitelia tunajšej maďarskej menšiny, osobitne M. Duray ale tiež P. Csáky a ďalší, dovolávajúci sa ich zrušenia resp. prehodnotenia. Tento záujem nie je tak nevinný, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pretože ich prípadným zrušením, vyhlásením za nulitné by sa netýkalo len majetkových škôd osôb vysídlených, ale malo v konečnom dôsledku aj spochybnenie výsledkov druhej svetovej vojny a rozhodnutí zákonodárných a mocenských orgánov v celom povojnovom období existencie ČSR, a následne aj Slovenskej republiky . Lebo, ako konštatuje Nález Ústavného súdu Českej republiky“ (5/1995 Sb.)…“exilové zákonodarstvo, ako aj bezprostredné povojnové zákonodárstvo oslobodeného československého štátu, úzko súvisí s vojnovými udalosťami a hospodárskou obnovou krajiny“. A aj preto ÚS pokladal vydanie dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. (O konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy) nielen za legálny ale aj legitímny akt. A z toho dôvodu 8. marca 1995 plénum Ústavného súdu predloženú požiadavku na jeho zrušenie v plnom rozsahu zamietlo!

Pokiaľ ide o nároky týkajúce sa „odškodnenia“ v súvislosti s výmenou obyvateľstva tam je to ešte jednoznačnejšie. Už mierovou zmluvou z Paríža (1947) maďarská vláda vzala na seba záväzok, že odškodní maďarských príslušníkov, ktorých majetok bude odňatý podľa článku 39 zmluvy. Avšak čo sa bezprostredne týka vysťahovania a výmeny obyvateľstva je smerodajný tzv. Štrbský protokol dojednaný v júli 1949. Po dlhých predchádzajúcich rokovaniach ho pripravili delegácie vedené za československú stranu Vavrom Hajdu a za maďarskú Štefanom (Istvánom) Antošom. Zhodli sa na tom, že „pohľadávky -finančné a iné v úhrnnom vyjadrení sú takmer totožné, nie je potrebné ich jednotlivo prerokovávať a je ich možno uzavrieť vzájomným zrieknutím sa“. Prijaté stanoviská zakotvili do protokolu, ktorý je známy pod názvom ako „Štrbský protokol“. V ňom Československo vyhlásilo, že pokladá za vyrovnané nároky na reparácie a na náhrady škôd spôsobených na okupovaných územiach, na ktoré malo nárok podľa mierovej zmluvy z roku 1947. Podobne, Maďarsko zas vyhlásilo za vyrovnané všetky pohľadávky a nároky ktoré sa týkali alebo budú týkať majetku maďarského štátu, maďarských právnických, alebo súkromných osôb v Československu prijatých do podpísania protokolu. Boli anulované aj všetky nároky spojené s Dohodou o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom z 27. februára 1946. Protokol 25. júla 1949 podpísal za československú vládu minister zahraničných vecí Dr. Vladimír Clementis a za maďarskú vládu štátny tajomník Štefan (István) Antoš, čim sa vzájomne potvrdila jeho platnosť. Akékoľvek spochybňovanie prijatých záväzkov ex post z maďarskej strany treba pokladať za neopodstatnené, ktoré nemajú za cieľ ani tak riešiť prípadné straty na majetku v minulosti postihnutých osôb, ale v konečnom dôsledku spochybnenie aj výsledkov druhej svetovej vojny. A to je už o niečom celkom inom ako len o nejakom „morálnom a materiálnom odškodnení“, o ktorom dnes vyššie spomenutí politici rozprávajú na „pamätných dňoch“.

O politických stranách, koaličníctve a politických nepolitikoch!   (Voľná úvaha)

15.11.2017

Skutočné politické strany sa rodili a rodia nie z potrieb jedincov, ukojiť si svoje túžby niekomu vládnuť, ale z potrieb spoločnosti, ako zabezpečiť svoj pokiaľ možno harmonický vývoj a viac »

Zamyslenie nad tradíciami. ..

27.08.2017

Súčasník, najmä príslušník staršej generácie, vie bez toho, aby vedecky skúmal dejinné procesy, na základe vlastných životných skúseností, ako rýchlo sa mení a obnovuje prostredie v viac »

Štatsekretár USA R. Tillerson rokuje v Moskve.

12.04.2017

V rezidencii návštev Ministerstva zahraničia RF započali rozhovory ministrov zahraničia Ruska Sergeja Lavrova a Štátneho sekretára USA . Sergej Lavrov zahajujúc stretnutie vyzval Spojené štáty viac »

polícia

Muž, ktorý sa mal vyhrážať policajtom, sa prihlásil

18.12.2017 18:32

Policajná akcia, pri ktorej zomrel údajný šéf bankomatového gangu Ján Gólis (†42), má pokračovanie.

Pavol Rusko

Rusko mal odovzdať zálohu aj Volzovej fotografiu

18.12.2017 18:28

Exminister hospodárstva Pavol Rusko údajne odovzdal ďalším spoluobvineným fotografiu Sylvie Volzovej, jej opis, adresu a informácie o jej zvykoch.

vlak, usa, vykolajenie

V USA sa vykoľajil vlak, časť súpravy spadla na diaľnicu. Úrady potvrdili niekoľko obetí

18.12.2017 18:08

Nehoda vlaku na západe USA si vyžiadalo niekoľko mŕtvych.

harabin

Na Harabinove výroky si posvieti etická komisia

18.12.2017 17:42

Súdna rada SR tak vyhovela žiadosti ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd).

Štatistiky blogu

Počet článkov: 28
Celková čítanosť: 39541x
Priemerná čítanosť článkov: 1412x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy