Založ si blog

O politických stranách, koaličníctve a politických nepolitikoch!   (Voľná úvaha)

                                

Skutočné politické strany sa rodili a rodia nie z potrieb jedincov, ukojiť si svoje túžby niekomu vládnuť, ale z potrieb spoločnosti, ako zabezpečiť svoj  pokiaľ možno harmonický vývoj a napredovanie.  A to bez primeranej organizácie a organizovania sa nie je možné, ba ani predstaviteľné. „Samovoľný“ vývoj by nevyhnutne viedol buď k chaosu a anarchickému rozkladu, alebo na strane druhej k pokusom tento rozklad riešiť „pevnou rukou“ totalitou, potláčaním akéhokoľvek prejavu iniciatívy a slobody.

Ukázalo sa, že najvhodnejšou a zároveň aj najefektívnejšou formou ako rozumne riadiť spoločenské procesy, záujmy jednotlivých spoločenských a sociálnych skupín sú organizované skupiny približne rovnako zmýšľajúcich ľudí generujúcich záujmy a potreby rozličných sociálnych,  záujmových, profesných, generačných a pod. vrstiev spoločnosti, pritom zároveň schopných tieto záujmy nielen artikulovať ale aj programovo pre ich podporu a realizáciu organizovať a získavať, čo najširší okruh obyvateľstva.

Vznik a rozmach politických strán, nahrádzajúcich predošlé reakčné feudálne režimy nastal s rozvojom kapitalizmu, rozmachom výrobných síl,  ktorým už nezodpovedali zastaralé formy výrobných vzťahov. Monokratické režimy sa stali objektívne brzdou a preto boli nahradzované počnúc 19. storočím modernými formami organizácie a tými boli politické strany.  Ako prvé vznikali záujmové organizácie na obranu životných a existenčných potrieb námezdne pracujúcich neľudsky vykorisťovaných. Ale pretože  sociálny útlak bol spravidla sprevádzaný aj útlakom národnostným začali vznikať aj organizácie a strany na obranu národných záujmov.

Tieto prvé organizácie významnou mierou prispeli k tomu, že štátna moc bola nútená ich tlaku ustúpiť a aby zabránila násilnostiam vedúcim k  revolučnému  prevzatiu moci bola nútená vyjsť v ústrety požiadavkám a prijať všeobecné volebné právo, najprv s konsenzom, ktoré sa postupne demokratizovalo. Prijatím všeobecného volebného práva významne narástol význam politických strán, združujúce jednotlivé záujmové skupiny usilujúce o zmeny mocenského systému podľa svojich predstáv.

V politických stranách sa tak rodil sociálny organizmus ktorý na jednej strane usiloval o nevyhnutné zmeny v riadení spoločenských procesov, no na strane druhej pri prirodzenej sociálnej diferenciácii spoločnosti a tým aj k rozdielnosti ich záujmov dochádzalo a, žiaľ, naďalej dochádza k ich  vzájomnému súpereniu, vedúcemu k vzájomnému obviňovaniu z všemožných špinavostí až k nevraživosti, ktoré nevyhnutne vedie k chaosu a anarchii v celospoločenskom meradle. Politická strana sa tak stáva nutným zlom, keď na jednej strane disponuje  spomenutými spoločnosť ohrozujúcimi vlastnosťami, no na strane druhej sú pre občiansku slobodu v parlamentnej  demokracii jednoducho nevyhnutné. Vyvodzovať z toho to, čoho sme v súčasnosti svedkami, že totiž tzv. tradičné strany sa už prežili, že je tu éra tzv. občianskych skupín , „bezprízorných nestraníkov“, ktorí sú zárukou spravodlivého riadenia a organizovania spoločenských procesov, je cesta do pekla. Pochopiteľne, politické strany, ako veľké sociálne organizmy nie sú bez chýb, imúnne proti všakovakým neduhom otravujúcim a poškodzujúcim spravodlivý rozvoj spoločnosti. Politická strana v boji o získanie moci, najmä však po jej získaní sa musí vedieť vyvarovať mnohým pokušeniam,  ktoré sa jej otvárajú a doslova ponúkajú! Musí zanechať metódy a spôsoby predvolebného boja vyznačujúce sa ostrým vymedzovaním, a vzájomným osočovaním a podozrievaním voči iným bojujúcim straníckym subjektom. Avšak to všetko, po ukončení volieb a sčítaní hlasov by malo skončiť. Je pochopiteľné, že do politických strán neprichádzajú všetci s rovnako dobrými úmyslami a predsavzatiami. Cesta nie je však v ich obviňovani  a rušení, ale v ich očisťovaní od politických dobrodruhov, chamtivcov a násilníkov. Strana by mala disponovať takými nástrojmi, (napríklad záväznými stanovami) ktorými by vedela podobné neduhy zo svojho organizmu eliminovať a vylučovať. Je to predovšetkým v jej vlastnom záujme, aby aroganciou moci nevyvolávala odpor nielen druhých strán ale hlavne verejnosti a tak neprišla sama o získanú moc. Ani pri sebaväčšej početnej prevahe by sa nemala uchyľovať k politike „väčšina berie všetko“, ale hľadať konsenzus so všetkými relevantnými subjektami pri schvaľovaní opatrení a pri ich realizácii v praxi.

Významnú úlohu pri tom by mali zohrávať aj médiá, najmä preto, že nie sú priamo orgánmi jednotlivých strán, a teda by mali byť nestranícke. Naša prax hovorí však o inom, a to, že naše médiá preberajú na seba neraz nielen funkciu vyšetrovateľov, ale aj prokurátorov a sudcov voči strane, ktorá im z takého alebo onakého dôvodu neinponuje! Takmer denne sme svedkami, ako sa na pravdivé obvinenia objavuje v tlači z druhej strany klamstvo, špinenie a škandalizovanie toho, kto obvinenie verejne vyslovil, alebo publikoval. Namiesto hľadania pravdy sa pestuje vzájomná nevraživosť, dochádza k demoralizácii, ktorá zákonite potom vedie k strate dôvery v politické strany, pretože sa najširším vrstvám spoločnosti prejavuje všetka verejná práca ako pokrytecká, s cieľom sa obohatiť a spoločensky presadiť. Logicky potom nasleduje, že široké vrstvy obyvateľstva strácajú vieru v pravdu, čestnosť v politike, čoho výsledkom je všeobecné odsudzovanie a strata dôvery ku všetkym politickým stranám a všetkým politikom bez rozdielu. A koniec koncov k štátnym a verejným inštitúciám bez ohľadu na akej úrovni pôsobia.  Veď nemusíme chodiť ďaleko. Ozaj si postačí niekedy zapnúť TV a započúvať sa do riavy obviňujúcich slov o záškodníctve, mrhaní verejnými prostriedkami zneužívaním moci a jej využívaním na osobné výhody, s dovetkom, a preto je potrebné staré politické štruktúry nahradiť obyčajnými ľuďmi, alebo !morálnou“ stranou kresťanskou, či kollárovou stranou o rodine. Nové „letorasty“ strán predstavujú už húštinu na malej slovenskej zemi. Namiesto organizovaných a programovo jednotných skupín verejných poslancov zaplavujú miestne zastupiteľstvá a parlament „nepoškvrnení nezávislí“ poslanci, z ktorých sa neskôr vykľujú „ťažko závislí“ na určitej strane, ktorá ich  takýmto  trikom  prepašovala do príslušného zastupiteľského orgánu, aby mohla svoju „ ľudomilnú“ politiku ľahšie presadzovať.

V konečnom dôsledku na takejto politickej hre veľa nezískajú, skôr stratia, čo by nebolo tak tragické, keby na to nedoplatila celá spoločnosť rozvratom a anarchiou.

Vo voľbách len v zriedkavých prípadoch nastáva situácia, že moc získa len jeden politický subjekt, jedna politická strana, ktorá je schopná zostaviť vládu, s väčšinovou podporou poslaneckého zboru. Preto sa vžila prax že sa hľadá strana, ktorá svojim programom a pojatím je blízka strane, ktorá vo voľbách získala väčšinu a má záujem s ňou utvoriť vládnu koalíciu. Ako ukazuje prax ostatných rokov, v dôsledku štiepenia a vzájomnej nevraživosti medzi stranami a hnutiami utváranie životaschopnej a programovo jednotnej koalície je veľmi zložitý a niekedy aj neúspešný proces. Okrem toho rozdrobenosť a neobmedzený rast politických subjektov uchádzajúcich sa o voličov ešte viac tento proces sťažuje, a celý politický systém rozvracia. V ostatnom čase sa s týmto problémom potýka po parlamentných voľbách napríklad aj strana ANO v Česku. Na mále mala pri zostavovaní vládnej koalície aj víťazná strana SMER-SD po ostatných voľbách. Ale aj keď je ťažké utvoriť zmysluplnú koalíciu, ešte ťažšie je ju udržať počas celej periódy vládnutia. Koalíciu nie je možné zostaviť bez vzájomných ústupkov a kompromisov. Nie každá z koaličných strán je plne uspokojená svojim podielom na moci, na vplyve nad konkrétnou pre ňu veľmi interesantnou oblasťou, čo pri nedostatočnej vzájomnej komunikácii môže časom vyústiť k vnútornému pnutiu. Nielen pre vnútorné rozpory, ktoré sú v takýchto „zväzkoch“ pochopiteľné, ale pre priestor a možnosti, ktoré využíva resp. zneužíva  neukojená a nevraživá opozícia, usilujúca sa takúto koalíciu vnútorne rozložiť, a jej vládu zveličovaním jej chýb a nedostatkov ako sa hovorí „potopiť“.

Mnohé z problémov, ktoré koalícia má v sebe zakódované je možné eliminovať  a riešiť, nielen prijatím konsenzuálnej koaličnej zmluvy ale predovšetkým jej dodržovaním všetkými stranami. O to musia dbať predovšetkým lídri strán svojou autoritou a schopnosťou vzniknuté trhliny, a problémy zaceľovať a riešiť za pochodu tak, aby nebola naštrbená vzájomná dôvera a v dôsledku toho ochromená činnosť vlády!  Strany nevládnu pre seba a svojich priaznivcov, ale spravujú veci verejné v záujme ľudu krajiny ako celku, v záujme štátu ako celku, v záujme národa ako celku, a teda vonkoncom nie v záujme ich  úzko straníckych ambícií a cieľov!

Takúto ambíciu „nepolitickí politici“ nemajú a ani vzhľadom na svoju záujmovú rozmanitosť mať nemôžu. Môžu byť, ak si to uvedomia a priznajú, dobrým korektívom  opatrení a činnosti vlády a iných mocenských subjektov, bez snahy túto činnosť akýmkoľvek spôsobom nahradzovať, či dehonestovať.

Slovenská republika je mladý moderný štát prechádzajúci povedané obrazne do dospelosti. Je v ňom veľa protirečení a záujmov jednotlivcov a skupín takých a onakých menšín. Jediné čo by ich mohlo spájať je vlastenectvo materializované spoločnou snahou o jeho zmysluplný rozvoj, a dôstojný život každého človeka v ňom!.

Výročie viedenskej arbitráže.

07.10.2018

Výročia, výročia, výročia...Tento rok pokiaľ ide o naše dejiny je nimi dosť bohatý. Osobitne sa pripomínajú tzv. magické osmičky, akoby zato mohli. Všeobecne možno povedať, že sa viac »

Úvaha o terorizme po nezmyselných vraždách v Európe.

05.09.2018

Terorizmus nie je objavom našej doby. Nezrodil sa ani 11. septembra pádom dvojičiek v New Yorku. Sprevádza ľudstvo od nepamäti. Raz viac inokedy menej, avšak obyčajne vždy, keď dochádza k viac »

K tragédii v Katynskom lese spred 78 rokov.

23.03.2018

V týchto dňoch sa na pamätnom mieste v Katynskom lese v Bielorusku schádzajú občania, aby zapálili sviečky a položili kytice k hrobom povraždených poľských dôstojníkov. Napriek tomu, viac »

Maroš Šefčovič

Je logické, že Šefčovič nechce byť len kandidátom voličov Smeru, vyjadril sa Erik Tomáš

20.01.2019 15:27

Tomáš je presvedčený, že súčasný podpredseda Európskej komisie (EK) na to má odborný, ale i osobnostný potenciál.

pracovny snem strany smer, Pellegrini, glvac,

O Glváčovi musí rozhodnúť vedenie Smeru, uviedol Erik Tomáš

20.01.2019 15:15

Zdôraznil tiež, že pravdivosť uniknutých informácií z vyšetrovateľského spisu nie je zatiaľ potvrdená.

krádež

Krádež roka z Polusu stále neobjasnená

20.01.2019 15:00

Návštevníkovi kaviarne Polusu ukradli peňaženku so sumou takmer 20 000 eur. Polícia ešte stále nemá páchateľa, aj keď ho pri čine zachytila kamera.

Denisa Saková

Následky snehovej kalamity mohli byť miernejšie, tvrdí Saková

20.01.2019 13:51

Saková uviedla, že práce sa v súčasnosti orientujú na odvážanie snehu z postihnutých obcí, čo je aj prevencia pred povodňami.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 35
Celková čítanosť: 61002x
Priemerná čítanosť článkov: 1743x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy