Neviem, či sa vám to už stalo, že ste dostali šok po prijatí nejakého telefonátu. Nám áno. Nám, rozumej mojej dcére u ktorej som sa v tom čase náhodou zdržoval. Volali jej zo školy kde chodí dcérka do prvej triedy, že sa v triede objavili vši a treba, aby si každý rodič prezrel svoje dieťa, atď., a pod. Ani sme už vlastne nepočuli do konca čo ďalej hovoril monotónny hlas z mobilu… Bože vši, teraz, a ako vlastne vyzerajú, ako ich hľadať, a ak nedajbože ich bude mať aj dcérka ako sa ich zbaviť? To všetko vírilo v hlave mojej dcéry a začatý obed ostal nedovarený. Hovorím kľud, možno to nebude také „horúce“, možno dcérka ich nedostala, však ju prezeráš pravidelne. Prezerám, hovorí, ale vlastne neviem ani ako také vši, či hnidy vyzerajú. Nuž pravdupovediac ani ja, hoci už nejaké desiatky rokov sa po tejto zemi potulujem, pomyslel som si. Ľahká pomoc, vravím. Idem si pozrieť Googl, ten mi pomôže a možno aj poradí ako „na to“. Veru, našiel som tam nie len obrázky týchto potvôr, ale aj niekoľko prípravkov na to ako ich vykynožiť. Hlavne som bol zvedavý na názory ľudí na túto pliagu, ktorí sa už s ňou pasovali, majú teda skúsenosti. Nemýlil som sa. Len pri ich čítaní som si uvedomoval, že je to vlastne bežný jav na našich terajších školách. Niektoré mamičky hromžili, že je to iste vinou rómskych rodičov, ktorých deti trpia nedostatočnou hygienou. Iná oponovala, a dokazovala, že jej dcérka chodí do triedy s takýmito deťmi, dokonca jeden rok aj sedela s rómskym dievčatkom a žiadne vši nemala! Možností ako ich dovliecť do bytu je neúrekom, stačí sa vraj posadiť v električke, vo vlaku, či v inom verejnom dopravnom prostriedku na „tapacirované“ kreslo, na ktorom predtým sedel nejaký zanedbaný bezdomovec, a už je katastrofa hotová. Vravím dcére, aby sa ukľudnila, že aj v prípade, že to bude musieť riešiť, nie je to ešte to najhoršie. Napriek tomu, začali sme všetci svrbieť, od hlavy až po päty, bezhlavo sme pobehovávali po detskej izbe, prekutravali vankúše, zásuvky, plyšové hračky, koberce, no a pravdaže hneď aj vlásky malého synčeka, ktorý sa pýtal, či ho ideme strihať, a hľadali dôkazy o ich existencii. Dcéra zavolala manželovi, aby ho poinformovala o tom čo sa dozvedela a požiadala ho, aby skôr ako vyzdvihne dieťa v škole, zastavil sa v lekárni a kúpil tam, pre každý prípad, nejaký vhodný prostriedok na zlikvidovanie hroziaceho votrelca. Čakanie na príchod dcérky zo školy bolo večnosťou. Hneď ako vkročila do bytu, sme sa na ňu chuderku vrhli, a prezerali s lupou v ruke, každý kúsok jej hlavy, odevu…Aj keď „corpus delicti“ sa nenašiel, začala sa generálka na „odvšivovanie“. Všetko sa zvliekalo, vysávalo, dezinfikovalo, vysávalo. Istota je guľomet, konštatoval manžel, ktorý horko ťažko zohnal nejaký „mimoriadne účinný“ prípravok v druhej či tretej lekárni.
Čím to je, že týchto prípravkou je relatívne málo, napriek ich masívnej reklame v masmédiách? Položil som si vzápätí otázku. Žeby preto, že staré „osvedčené“ recepty, o ktorých sa na Internete rozpisovali mamičky (vývar z orechových listov, olivový olej, petrolej a pod.) už nezaberajú, sú menej dostupné? Možno, no skôr ma začala prenasledovať myšlienka, že „všia a hnidy“ sa za určitých okolností môžu stať výborným biznysom! Stačí nimi napr. potajomky „naočkovať“ pár deciek šantiacich na ihriskách a pohroma je hotová. Lebo skutočne nejde, resp. nejde len o nedostatočnú hygienu, veď nimi sú zaplienené aj triedy a školy exkluzívne, súkromné kam posielajú svoje ratolesti rodiny, ktoré na hygiene šetriť nemusia, a predsa také prípady musia riešiť. Farmaceutické klany vždy nájdu spôsob, ako svoj tovar predať rýchlo a za maximálne ceny! No povedzte, kto by chcel ostať zavšivavený? Alebo, že by to bol už prejav tej celosvetovej krízy, ktorá sa valí do našich príbytkov? Nuž ktohovie.