Ako ten čas letí. Sotva uschol lep na plagátoch rozvešaných na bilbordoch, po plotoch, stĺpoch a stenách zastávok MHD, či podchodoch ba aj na iných nenáležitých miestach s usmievajúcimi sa tvárami kandidátov na prezidenta a už tu máme nové bilbordy, nové plagáty a nové polepené plochy. Tentoraz s kandidátmi na starostov, primátorov, či poslancov do miestnych orgánov moci.
Povel k víťazstvu na nich je impozantný, priam ohlušujúci. Spustili ho pravicové strany a zoskupenia s cieľom revanšovať sa nenávidenému SMER-SD, ktorý v predchádzajúcich voľbách získal na svoju stranu väčšinu hlasov, a tým aj postov poslancov, starostov, županov, ba dokonca aj primátora hlavného mesta Bratislavy! V zúfalstve, aby neprišli o toto víťazstvo aj tentoraz podnikajú krkolomné kontrakty a zväzky, vyznať sa v ktorých je nad schopnosť nielen bežnému voličovi, ale aj samotným strojcom. Za menami ich kandidátov sa vinie množstvo skratiek strán a hnutí, ktoré bežnému občanovi nič nehovoria. Len u takého kandidáta Bauera z Košíc som ich narátal hádam zo desať. A človeku je do popuku, keď sleduje čáry-máry, ktoré predvádza strana Sieť na čele s jej predsedom Procházkom. Najskôr nanominuje svojich kandidátov, dúfajúc že sa na nich nalepí väčšina voličov, aby vzápätí s „dlhým nosom“ ich odvolával kamuflujúc, že je to v záujme posilnenia pravice, v záujme porážky SMER-SD. V Bratislave sme to videli v priamom prenose, nielen metódu ale aj klamstvo, ktoré ju sprevádzalo v podobe vyhlásenia predsedu, že sa p. Kratochviľová vzdala sama v prospech Kňažka, načo sama kandidátka to rázne poprela, a svoje odporučenie dala celkom inému. Do tejto „pravičiarskej idylky“ zasiahol aj ďalší kandidát, tiež pravičiar (ale vraj „ nezávislý“) Nesrovnal, ktorý vykričal, že ho lanárili tiež, avšak on „hrdinsky“ odolal, lebo nechce mať nič s takou politikou akú mu pri rozhovore kňažkovci ponúkali. Aby toho nebolo málo, po veľkom cirkuse v parlamente, ktorý takisto nemal iný zmysel, ako si robiť kampaň pred „komunálkami“ zorganizovali nenasýtení „bojovníci za demokraciu“ míting, akýsi „majdan na Hlinov spôsob“ v Košiciach. A tak namiesto toho, aby sa vyberali najvhodnejší kandidáti na jednotlivé posty frčí tu zúrivý boj „kto z koho“ a „kto koho“. Úplná absurdita, ktorú tu predvádzajú neukojené a frustrované individuá zaslepené nenávisťou k iným názorom a hodnotám, či politickým stranám. A pritom je to jasné ako facka, osobitne pri komunálnej politike, že riešenie problému nezávisí od toho, či ho riešime „sprava alebo zľava“, ako na to správne upozornil kandidát na primátora Košíc p. Raši, ale od toho, či ho vyriešime v prospech občanov, obce mesta, kraja!
Niet sporu o tom, že všetko riadenie závisí od ľudí, ich schopnosti byť na úrovni nielen doby ale aj úloh, ktoré daná oblasť riadenia vyžaduje. Preto aj výberu ľudí na jednotlivé posty by sa mala venovať ďaleko väčšia pozornosť tak zo strany navrhovateľov, ale aj médií. Pri prezentácii v masovokomunikačných prostriedkoch sa človek veľmi málo dozvie o nevyhnutných predpokladoch konkrétneho kandidáta, o tom či je dostatočne kvalifikovaný pre danú oblasť práce, aké má schopnosti spájať svoje kvalifikačné predpoklady s hĺbkou myslenia, ale aj s inštinktom a rýchlym rozhodovaním a dôrazným činom. Len málo, alebo len okrajovo sa dozviete akému sa dotyčný kandidát teší fyzickému a duševnému zdraviu, ktoré ako potvrdzuje história významne ovplyvňujú konanie a aj výsledky práce každého z nás. Na komunálnej úrovni sa stretávajú ľudia s rozmanitými záujmami. Preto by občania mali dbať na to, aby ich záujmy riešili ľudia skúsení, s vysokou vzdelanostnou úrovňou a kultúrnym rozhľadom, ľudia pracovití, poctiví „do morku kosti“, trpezliví, ktorí si vždy nájdu čas vypočuť iných, nedokazuje svoju silu silou úradu ale presvedčivosťou svojich argumentov, a predovšetkým činmi v prospech tých ktorým slúžia, teda občanom. A pochopiteľne ľudia by si mali pri výbere dať pozor na takých kandidátov na funkciu, ktorí okrem iných negatívnych vlastností sa vyznačujú ješitnosťou, nekritičnosťou, ale zato egocentrizmom a velikášstvom, ktoré pôsobia ako mor , paralyzujú a rozkladajú politický a občiansky život vo všetkých rovinách a oblastiach.
Volím preto do funkcie poslanca, starostu alebo primátora nie preto, že je z „mojej“ strany, ale preto, že je to ten ktorý má najväčšie predpoklady zveľaďovať moju, obec, okres, kraj, aby som sa v nich lepšie cítil a lepšie žil so svojou rodinou, so všetkými spoluobčanmi, ktorí podobné túžby majú!