Predovšetkým chcem všetkým poďakovať, ktorí si prečítali môj príspevok a vyjadrili k nemu svoje názory. Môj úmysel nebol vyvolávať ex post po toľkých rokoch., ktoré od 14. marca 1939 uplynuli nejaké súdy o tom, či to alebo ono bolo správne, alebo nesprávne, len konštatovať niektoré fakty, ktoré, tak sa mi zdalo, že pri diskusii k tejto udalosti akoby ostávali bokom. Na udalostiach, ktoré sa odohrali dnes už nemôžeme nič zmeniť. A nielen to. Ony tak či tak zanechávajú stopu vo vedomí, ale skôr v podvedomí nasledujúcich generácií. Dejiny národa to je ako rieka, ktorá niekde vzniká a niekam smeruje. Na tejto ceste sa nevyhne mnohým objektívnym aj subjektívnym nástrahám, ktoré ju znečisťujú, no nachádza silu sa očisťovať a prúdiť ďalej. Pochopiteľne ide tu o dlhodobé procesy.
Myslím, že je sa tu zbytočne sporiť o tom, akú možnosť mali slobodne sa rozhodovať vtedajší predstavitelia o vytvorení štátu. Slovenský štát, bez vôle a ingerencie Hitlerovského Nemecka nemohol ani vzniknúť ani existovať. Nebola historická chyba, že vznikol, ale to čím sa stal! A o tom len Hitler, a jeho mašinéria vždy nerozhodovali. Bola tu celá hierarchia štátnej moci, pozostávajúca z oddaných funkcionárov a obyčajných členov jedinej „štátostrany“ HSĽS od zhora až po tie najnižšie články, ktorá vtláčala pečať slovenskému štátu, ktorý slúžil a bol oporou nacistickému Nemecku, počas celých dlhých šiestich rokov. Je smutné, že pri tom tak významne pomáhal klérus. Vlastne aj tento historický fakt bol zrejme podnetom pre spisovateľa Dominika Tatarku, že Slovenský štát nazval „Farskou republikou“.
Je dobré a pekné nadväzovať na tradície na významné udalosti z minulosti. Ide o to, ako a čomu majú slúžiť. Obdivovať a nadväzovať na činy vtedajších predstaviteľov určite nepomôže ani tomu, o čo spočiatku aj oni usilovali. O samostatný, suverenný štát, v ktorom si bude rozhodovať a vládnuť ten komu patrí, t. j. slovenský národ. Dnes je skôr u mnohých tendencia si ho znevažovať, a tak ho oslabovať a rozkladať.
Ďakujem ešte raz a zároveň sa ospravedlňujem aj za niektoré lapsusy, ktoré sa mi prihodili (napr. že mi vypadlo slovko vo vete …mal alebo nemal „pravdu„….)