Mix

Vlastne prečo ich tak nazývame? Čo komentujú a za akým účelom? Súc poučený od kandidáta na prezidenta M. Kňažka, ktorý poradil A. Kiskovi, aby si „zagúglil“, keď nevie čo je to „scientológia“. Urobil som to aj ja a hľa tu je odpoveď: „Komentátor je autor komentára, ako  publicistického útvaru (článku), ktorého zmyslom je osvetliť tému a upozorniť najmä na prehliadané súvislosti. Tým sa komentár odlišuje od správy, ktorá má viac faktografický charakter.“

Stručne povedané komentátor je ten kto robí výklad k dačomu, alebo o niečom, čiže ten kto komentuje! Všetko ostatné je už vecou komentátora. Napríklad ako je profesionálne erudovaný, ako ovláda problematiku, ktorú mieni komentovať, aké má analytické schopnosti, do akej miery je nezávislý a slobodný, aby jeho komentáre boli čo najobjektívnejšie a profesionálne na čo najvyššej úrovni. Veľa záleží na jeho skúsenostiach a osobnom charaktere. Ak by som mal pomenovať po mene nejakého z významných komentátorov tak zo súčasných ma nenapadá ani jeden. Zato sa mi vybavujú také mená ako napr. Ladislav Mňačko, Bohuslav Chňoupek z dávnejších dôb.

Pochopiteľne poznám aj mená súčasných tzv. komentátorov je ich plná hŕba v denníku SME, a nájdu sa aj v ďalších informačných prostriedkoch. A sú medzi nimi aj nádejní adepti stať sa dobrými komentátormi. Mám na mysli za všetkých iných pána Bielika z TA3, ktorý viditeľne na sebe pracuje tak po stránke profesnej ako aj mediálnej. Len verím, že si nebude a nebudú brať za svoje vzory takých „bardov“ z ich oboru akými sú napr. Lukáš Filla, Peter Schutz, Juraj Hrabko či Marián Leško .

Komentáre, ktoré uzreli svetlo sveta tesne pred prvým kolom prezidentských volieb ,  nie sú v pravom zmysle komentáre ale zaujaté politické pamflety, zamerané na poškodenie konkrétnej osoby, v tomto prípade kandidáta R. Fica.

Pozorne som si všímal názory, ktoré vyslovovali jednotliví kandidáti v besedách organizovaných RTVS, TA3 aj TV Markíza. Až na niektoré výnimky nedochádzalo pri nich k nejakým podpásovým úderom, a keď tak reakcia na ne bola u besedujúcich rozdielna. Jedni snažili sa pridať a „priložiť“ na oheň a iní ich tlmiť. V tomto smere som so záujmom počúval názor hlavne P. Hrušovského, nie preto, že sme krajania, ale vyjadril aj môj názor. Kládol otázku, ako to vlastne je s tými neustálymi obviňovaniami krížom krážom, hlava-nehlava, podozrievaním z korupcie, rodinkárstva a všakovakých zločinov, adresovaných politikom vrcholových štátnych inštitúcií a orgánov súdníctva, prokuratúry, vlády, parlamentu, či prezidenta. Takéto „všeobecné obviňovanie“ podľa jeho názoru nevedie k ničomu dobrému, oslabuje ich autoritu a v konečnom dôsledku rozkladá celý politický systém a štátnosť ako takú. Ak niekto niekoho obviňuje nech podá dôkaz, alebo aspoň konkrétne vinníka pomenuje, lebo takto sme „obviňovaní všetci bez rozdielu!“ Jeden z popredných československých politikov, hodnotiac príčiny rozpadu ČSR ako výstrahu pre budúcnosť napísal:“ bezohladná kritika,štvavá a lživá kampaň šíriaca sa tlačou spôsobuje, že sa u veľkej časti verejnosti začne všetka verejná práca a ideje začnú prejavovať ako falošné, pokrytecké. Nikomu sa neverí a o dobrých aj špatných politikoch sa vo všeobecne tvrdí, že všetci sú rovnakí, zlí. Všade sa vidí len lož a podvod.“ Ako keby počúval niektorého z našich poslancov.

A je zlé a najmä neprofesionálne, keď sa do všakovakých nepodložených obviňovaní pridajú aj komentátori. A je už trápne ak sa k tomu pridáva vyložená lož, nepravda!

Je len pochopiteľné, že podobné komentáre vyvolávajú vášne a vzájomné osočovanie, o čom sa môžeme presvedčiť z diskusných príspevkov čitateľov, ktoré ich sprevádzajú.

K mnohým sa človek nedostane ak nie je majiteľom, tzv. Piana (ako napr. ja). Zato si tam môžete prečítať množstvo obdivovateľov takýchto „prepytujem“ komentárov. Pravda nie všetci sú vrecom udretí, dobre poznajú za koho kto „kope“. Mnohí dookola opakujú známu mantru, ktorá sa im podsúva. Aspoň jeden z nich: „Výzva, občania…dúfam, že všetci do nohy…:)) sa zúčastníte prezidentských volieb…len pre boha nevolte Fica…“ (Pozri diskusi ku komentáru J. Hrabka „Istota je nevoliť premiera“) Nájde sa sem tam aj iný názor: „Keď si čítam články na SME typujem si ktorý ako prvý sa v diskusii objaví nejaký primitivizmus typu „Lebo Fico“ (a so 100% karmou!)- bez argumentácie, len blbé kecy…Je to tu zamorené, a pôsobí to tak, akoby pravicoví voliči bola horda tupcov“. Alebo iný priamo k Hrabkovi: „A komentáre Hrabka tiež z tohto radu nevybočujú. Stále čakám, že tieto noviny a ich skalní čitatelia , ktorí v sebachvále sú skutočne neprekonateľní, začnú naozaj písať a diskutovať tak, že to nebude len taká stoka emócií,ale že to bude aj niečo konštruktívne…“ Volajú po dodržiavaní zákonov a pravidiel, ale sami ich vierolomne porušujú, keď im to vyhovuje, a môže podraziť nepriateľa. Napríklad aj takým nepodareným príspevkom, ktorý zverejnili v SME počas moratória pod názvom „Fiktívny rozhovor s premierom“!

Nie som názoru, žeby tlač a redaktori mali byť v nejakom „mileneckom“ vzťahu s vládou, či premierom a naopak. No ani nie v nejakom na ostrie vedenom súboji „kto koho“!

Naše prostriedky masovej informácie sa tvária, že sú nezávislé a nestranícke. No straníckosť trčí z každého ich rožka, z každého ich príspevku zaoberajúci sa vnútroštátnymi otázkami. Sú stranícky vyhranené. Jasne to možno vydedukovať z obsahu ich príspevkov. Práve tieto médiá majú rozhodujúcu zodpovednosť za šírenie agresivity, nepodloženého podozrievania a obviňovania. Informačné médium je takým nástrojom, ktoré pretransformáva názor, mienku jedinca do podoby „verejnej mienky“, ovplyvňuje a formuje ju. Preto ak niekto chce „kopať“ za nejakú stranu, či hnutie, podporovať „svojho“ kandidáta, bolo by čestné aby vymenil pero novinára za funkcionára politickej strany, ktorá mu je blízka. Pán M. Leško svojho času koketoval s politickou stranou, ak sa nemýlim bola to SDĽ za ktorú aj na východnom Slovensku kandidoval. Ale neuspel, voličov nezískal. Vzápätí sa dal na novinárčinu a rokmi sa „vypracoval“ na persónu, ktorá svojim negatívnym vzťahom k ľavici si otvárala cestu do panskejších kruhov a relácií. To mu, pravda, nevyčítam, keď sa tam dobre cíti nech si tam hovie. Keď v redakcii SME sa upevnila dostatočne silná, a nebojácna garnitúra jeho „krvnej skupiny“, odobral sa rozšíriť a posilniť antificovský priestor do inak odborného časopisu Trend. V ňom pravidelne na 6 strane vypisuje svoje „zdrvujúce“ komentáre proti vláde, SMER-SD, a menovite premierovi R. Ficovi. Jedným z posledných jeho výplodov je komentár v ktorom sa snaží štátnicky, a politicky vysoko profesionálny čin predstaviteľov dvoch štandardných politických strán SMER-SD a KDH , ktoré sa po vzájomných diskusiách dohodli o prijatí potrebných ústavných zmien, týkajúcich sa rodiny a súdnictva označil za „jedinečný zväzok kšeftárov“. Pritom aj študent prvého semestra politológie vie, že politika sa nedá robiť bez kompromisov a ústupkov. Mylné je sa nazdávať, že je to prípustné len pokiaľ ide politické strany programovo príbuzné. Štátnickym umením je zjednocovať za riešenie spoločensky dozretých problémov všetkých, ktorí majú zmysel a zodpovednosť za osudy spoločnosti a štátu. Je známy výrok, že „spojím sa aj s čertom, ak to pomôže dobrej veci!“ . Leško obviňuje P. Hrušovského a KDH, že sa „spojilo s čertom“, a to vraj len s jediným cieľom, aby pomohla R. Ficovi do funkcie prezidenta! Tak to sa môže ozaj zrodiť len v hlave neskutočne zaujatého a stranícky motivovaného človeka, ktorý si vraví, že je komentátor. Všade inde a ako príklad možno uviesť naše najbližšie krajiny Česko, Nemecko kde sa to praktizuje a chápe ako štátnicky prospešný čin. Len pán M. Leško má s tým problém.