Mix

Čo všetko prebleskne hlavou človeka pod týmto pojmom. Sicília, Pallermo, Cyprus, Bolívia, Watergait, Lockhíd, ale tiež Kráľ Oravy, alebo kauza Slavkov, a ďalší a ďalšie z medzinárodnej aj domácej provinencie.Bez spojitosti v čase a priestore, bez ohladu na štáty a spoločenské poriadky, rovnobežky a poludníky.Akoby s novou a novou silou vyrastala, rozširovala svoje drápy do každej oblasti ľudskej činnosti.Akoby vládla svetu! A možno aj vládne, ovláda nás, možno o tom nevieme alebo si to ani nechceme priznať, že sme v jej zajatí.

Napriek tomu, že sme takmer každodennými svedkami hlasov volajúcich po jej zlikvidovaní, reálne výsledky tohto volania sú, žiaľ, žalostne malé.Z histórie a tak trocha aj z dokumentárnych a hraných filmov z produkcie ekonomicky vyspelejších krajín (hlavne USA) som vyrozumel, že najúčinnejší spôsob ako zlikvidovať  istý druh mafie nie sú zákony, ani iné nástroje štátnej moci (dajme tom Rada na ochranu ústavy, polícia, prokuratúra, či súdy), ale vraj sila a moc inej mafie, ktorá si svojho mafiánskeho protivníka buď podriadi „podobrom“, alebo ho doslova a do písmenka zlikviduje (dajme tomu ako napr. Pápayovcov).

Sila každej mafie sa nemeria (len) počtom jej príslušníkov, ale hlavne tým, ako svoju činnosť chráni a poisťuje „ctihodnými občanmi“ sediacich na vysokých postoch v politických stranách, v štátnych a vládnych orgánoch či v zákonodarných a samosprávnych zboroch. A tiež tým do akej miery má prepojenie na políciu od tých najnižších po jej najvyššie zložky, aké má pozície v prokuratúre a súdnictve, o obhajcoch ani nehovoriac. Nie je preto nič zvláštne a prekvapujúce, že pokusy skoncovať s mafiami a mafianstvom „definitívne a raz navždy“ sa míňali a míňajú aj dnes účinkom. Nadšenci, ktorí sa na takúto sizyfovskú úlohu podobrali dostali v lepšom prípade „po nose“, alebo v tom horšom už „snívajú svoj večný sen“, a pribudnú k nim,  žiaľ, ďalší ak sa tento boj bude brať skutočne vážne a do dôsledkov.

Nepokladám sa za zástancu ani vyznávača fatalizmu, skôr naopak moje sympátie a podporu prejavujem tým jednotlivcom a skupinám, ktoré poctivo usilujú aj u nás o likvidáciu akejkoľvek mafie, starej, novej, či staronovej. Ale zdá sa mi smiešny a neférový „boj“, ktorí produkujú niektorí naši politici, dokonca lídri politických strán na stránkach dennej tlače alebo na obrazovkách televíznych staníc. Proti žiadnemu zlu, a tobôž nie proti mafiánstvu nie je možné bojovať a prekonávať ho iba rečnením a táraním o jeho škodlivosti a nebezpečenstve. Vznášať obvinenia o krupcii, rozkrádaní a pod. bez označenia konkrétneho vinníka nemá zmysel, míňa sa účinkom a naviac oslabuje verejnú mienku, ktorá takéto a podobné výkriky do tmy považuje za určitý druh predvádzania sa, alebo za diskreditáciu inej strany, iného hnuhtia, alebo ich predstaviteľov

Z toho čo bolo povedané jasne vyplýva, že účinný boj proti každému druhu mafiánstva vyžaduje, aby bol maximálne konkrétny, koordinovaný a vedený na vysokej profesionálnej úrovni všetkých k tomu povolaných zložiek predovšetkým štátnej moci. Tento zápas je zrejme o to ťažší a úmornejší, že ide o vysoko organizovanú činnosť nie dajakých primitívnych výpaľníkov ale ľudí s konexiami a významnými prepojeniami na osoby  pôsobiace aj na najvyšších miestach. Prípad „Slavkov“, alebo predaj akcií VSŽ o ktorých písala nedávno Pravda je toho zreteľným príkladom. Jedine  konkrétne odhalenia a náležitý právny postih môžu viesť ku kýženým výsledkom. Inak vyhlasovaný boj proti mafii, rozkrádaniu, protekcionárstvu atď., tak sa mi vidí, je buď intelektuálskou exhibíciou alebo bojom proti „veterným mlynom“.