Mix

Veľa sa hovorí, v súvislosti s neúspešnou voľbou gen. prokurátora o zrade niekoľkých poslancov vládnej koalície, ktorí nepodporili kandidáta Čenteša, na ktorom sa dohodla po peripetiách koaličná rada vládnych strán. Za takú ju pokladajú unisono vedúci poslaneckých klubov vládnej koalície a predsedovia týchto strán.Zdôvodňujú to disciplínou, nerešpektovaním „koaličnej dohody, atď., a pod.. Je to skutočne tak? Podľa mňa nie, ani náhodou! Bolo by to sčasti opodstatnené pri imperatívnom mandáte, ktorým by bol poslanec viazaný hlasovať nie podľa vlastnej vôle, svojho vedomia a svedomia, ale podľa pokynu straníckeho grémia, koaličnej štvorky a pod. Taký mandát ale náš zákon nepozná. Aby sa zamedzilo anarchii, a dosiahol sa efektívny spôsob vládnutia, existujú na to osvedčené mechanizmy, v podobe dohôd, či už na úrovni jednotlivých strán, koaličných zlepencov, alebo poslaneckých klubov. Hlavnou metódou tu však musí byť presvedčovanie a nie prikazovanie, pričom aj keď sa väčšina na niečom zhodne, neznamená to, že je to záväzné pre menšinu, čo aj len pre jediného poslanca. Každý totiž je slobodný vo svojom rozhodovaní (alebo by aspoň mal byť!) a voľbe-podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tento princíp by mal fungovať všeobecne a to tak pri tajnom alebo aj verejnom hlasovaní. Doterajšie skúsenosti hádam počnúc od Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcie, až po súčasnosť dokazujú, že tajná voľba umožňuje tento princíp uplatniť čo najslobodnejšie. Nie náhodou, sa zvádzali ostré boje o jeho uzákonenie vo verejnom živote, a uplatnenie aj v živote politických strán.Jeho potlačenie, zneváženie, či dokonca odstránenie z činnosti najvyššieho zákonodarného zboru, signalizuje vážny defekt demokracie, že za čiastkové víťazstvá (napr. v podobe zvolenia kandidáta koalície) sa obetujú všeobecné demokratické práva, nastolí režim podozrievavosti, denunciácie a zastrašovania. Toto zastrašovanie funguje aj teraz, keď namiesto vecného a slobodného vyjadrenia svojich názorov panuje jedine jeden správny názor a návrh a to koaličnej rady naviac podmienený aj hrozbou predsedníčky vlády vlastnou demisiou, v prípade, že nebude zvolený kandidát koalície!  Predseda KDH J. Figeľ, dokonca so zastrašovaním poslancov ide tak ďaleko, že voľbu generálneho prokurátora, resp. neschválenie nominanta koalície pokladá za ohrozenie charakteru štátu! V takomto prípade poslanec, v prípade, že nie je stotožnený s predkladaným návrhom,  aby sa vyhol obvineniu z nelojálnosti voči vlastnej strane svoj názor neprejaví verejne, napr. na poslaneckom klube, ale ho uplatní pri voľbe,  v tajnom hlasovaní, čo sa zrejme na veľké počudovanie lídrov zlepenca aj prihodilo.

Pozornosť, najmä našich médií a tzv. mienkotvorných žurnalistov by si zaslúžilo vystrájanie poslancov SaS na čele s ich predsedom a zároveň parlamentu Sulíkom s takzvaným nahrávaním si tajnej voľby a predkladaním ho ako dôkaz „vernosti“. Ide o frašku, ktorou sa nemôže popýšiť ani „Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe nezostali“ hra v troch dejstvách (och, aká  náhoda) od Jána Chalúpku! Napriek tomu, sme svedkami, ako namiesto odsúdenia takejto praxe sa prihovárajú a obhajujú návrh na zmenu pravidiel hlasovania a to zákazom tajného hlasovania vôbec! Tak ozaj to tu ešte nebolo, dokonca ani za režimu, ktorému sulíkovci nevedia prísť ani na meno.

Alebo, je toto všetko len divadielko na zakrytie iných zámyslov, ktorými nás chystajú koaličníci prekvapiť pri výročí vzniku Slovenske republiky a vstupom do Nového roku?