Mix

Summit EÚ v Bratislave, konaný 16. septembra 2016 po opadnutí vlny prognóz aký bude, čo nového pre zlepšenie života Európanov prinesie vymenili hodnotenia jeho výsledkov okamžite, čo posledný zástupca štátu opustil bránu bratislavského hradu. Ešte predtým traja poprední jeho účastníci na tlačovej konferencii sa pokúsili sprostredkovať zvedavým novinárom zo všetkých kontinentov matky zeme svoje prvé skôr dojmy ako nejaké relevantné vecné závery ukončeného summitu 27 predstaviteľov štátov Únie! Nebolo sa čím chváliť, ale predsa nečakalo sa ani to málo čo sa dosiahlo. Bratislava okrem toho, že si neurobila hambu pri jeho obsahovej a organizačnej príprave bude spojená aj s názvom prijatého dokumentu tzv. Bratislavskej deklarácie. A to pre také malé hlavné mesto malého štátu nie je zanedbateľná vec. Veď kto by si inak niekde v Austrálii na ňu spomenul? Okrem toho, podľa nášho premiera R. Fica pozitívnym výsledkom summitu bolo aj to, že sa nakreslila „mapa“ ďalších postupov a krokov pri riešení naliehavých úloh ďalšieho rozvoja a pokroku EÚ, vo všetkých jej dimenziách! Ale v tomto zamyslení nejde o rozbor názorov a prípadných konkrétnych návrhov, ktoré na summite odzneli. Skôr o to, či majú vôbec šancu sa premeniť zo slov na činy, skutky. Doterajší vývoj, a najmä prax ukázali, že to nebude možné, pokým nedôjde k zásadnej, ale skutočne gruntovnej zmene riadiacich štruktúr.

Európska únia so svojim parlamentom, komisiami a čert vie ešte s čím, je molochom, ktorý zožerie každý pokus o nejakú zmenu. Prvým krokom na ceste nápravy, budovania skutočne príťažlivého spoločenstva európskych národov a štátov je ZBAVIŤ SA MOLOCHA!

Európska únia potrebuje “zásadnú opravu svojich inštitúcií a mechanizmov rozhodovania,” vyhlásil dnes ( 17.9.2016)v spravodajskom magazíne verejnoprávneho rakúskeho rozhlasu ORF spolkový kancelár alpskej republiky Christian Kern.

Alebo francúzska tlač: Je jedna vec ,ktorú  nemôžeme vyčítať lídrom zhromaždeným v Bratislave a to je nedostatok bystrosti. Každý z nich konštatoval žalostný stav Únie zmietanej viacerými krízami: utečeneckou krízou, krízou eura, Brexitom, rozpormi medzi severom a juhom, medzi východom a západom. Jedine foto vyhotovené v dopoludňajších hodinách bolo takmer s úsmevom.“

Pochopiteľne, mohli by sme pokračovať v podobných názoroch, či vyhláseniach. Na strane druhej je však isté, že Bratislava si hanbu neurobila, a slúži ku cti terajšej vláde a všetkým, ktorý sa zaslúžili o konanie tohto zhromaždenia práve v našom hlavnom meste v Bratislave.

Ako zaznelo z mnohých úst predstaviteľov EÚ, a osobitne aj z úst nášho premiera R. Fica, v Bratislave sa nič nerozhodlo, nič zásadného nevyriešilo, ale je dôležité, že sa tu „naštartoval proces budúcich zmien EÚ“! O tom hovorí aj tzv. „bratislavská mapa“. Nečítal som ju a teda nemám právo ani dôvod ju komentovať, či kritizovať. Aj bez jej znalosti viem určite jedno, že v rámci tohto procesu sa neráta so zásadnou zmenou systému riadenia, predovšetkým vrcholových orgánov a jednotlivých ich článkov v rámci EÚ.

Ako som sa mal možnosť presvedčiť bežní ľudia nemajú ani šajnu ako vlastne funguje „riadenie“ Európy. Okrem toho, že volia poslancov do európskeho parlamentu. Európsky parlament, to je podľa mojej skromnej mienky jedna zbytočná a neuveriteľne drahá inštitúcia. Pozostáva z vyše 750 poslancov, ktorí sa dohovárajú 25 úradnými pracovnými jazykmi, pochopiteľne, ktoré im sprostredkovávajú stovky tlmočníkov. V rámci parlamentu fungujú tzv. politické skupiny, čiže akési kluby poslancov určitého spoločného politického a ideového „zafarbenia“. Je ich niekoľko. Majú do 25 výborov, a ešte aj „delegácie“ pre niektoré nečlenské krajiny. Významným prvkom riadenia je tzv. Rada EÚ, ktorá zastupuje hlas vlád krajín EÚ, prijíma predpisy a koordinuje politiky Únie. Jej členov tvoria jednotliví ministri vlád krajín podľa oblastí. Predsedom Rady je v 6 mesačnom cykle premier jednotlivej krajiny. V období od 1. júla 2016 do 31. decembra 2016 je ním náš premier Robert Fico, a predsedníckou krajinou naša vláda. Rada je spolu s Európskym parlamentom hlavným rozhodujúcim orgánom EÚ. Toľko stručne a zjednodušene o vrcholových orgánoch EÚ.

Na prvý pohľad sa zdá, že by to malo všetko fungovať harmonicky, bez väčších chýb a lapsusov, na osoh všetkých zúčastnených krajín v tomto spoločenstve. O tom, že tomu tak nie je už čvirikali aj vrabce a konečne o tom začína „čvirikať“ aj verchuška EÚ. Bola by chyba a premárnená obrovská šanca pre nápravu, ak by sa ostalo len pri „čvirikaní“, a nepristúpilo by sa ku kritickej prestavbe systému riadenia a jeho nástrojov, počnúc Európskym parlamentom. V štruktúre riadenia dva zákonodarné orgány (národné parlamenty a Európsky parlament) sú kontraproduktívne, a naviac vnášajú do riadenia zbytočné konflikty a „obezličku“! (Pre dorastajúcu generáciu, ktorá nepozná význam tohto slova – nedostatok osobnej zodpovednosti za prácu, anonymita pracovného výkonu). Príkladov aj z našej domácej praxe by sa našlo nemálo! Teda prvou otázkou na ktorú treba dať odpoveď je , či v systéme fungovania Európskej únie je nevyhnutný Európsky parlament? Moja rigorózna odpoveď je, že NIE! Mal by zmysel, ak by sme sa bavili o zjednotenej Európe ako spoločenstva štátov (podobne akým sú USA), a to zatiaľ nie sme. Preto základnými zákonodarnými orgánmi musia ostať s plnými kompetenciami parlamenty jednotlivých štátov, s výnimkou, ak sa dohodnú, na delegovaní určitých právomoci na Ústredie. Napríklad obrana, zahraničná politika. Podľa mňa bolo by možné začať aj tak, že by sa vytvorili nové štruktúry riadenia. Napríklad:

ÚSTREDIE:

a./ jeho funkcie a právomoci

b./ jeho zloženie

c./ jeho pomocné odborné orgány

c1/ Výbor pre obranu

c2/ Výbor pre zahraničnú politiku

c3/ Výbor pre finančo-ekonomické otázky

Ad a./ Funkcie a právomoci Ústredia. (Ujednotiť sa na názve: napr. „Ústredná rada štátov EÚ„, „Koordinačná rada EÚ.“, a pod.) . Funkcie a právomoci tohto „Ústredie“ by malo odporúčací charakter, čo znamená, že jeho rozhodnutia by neboli direktívne a doslovne záväzné, čo ale neznamená, že by ich jednotlivé štáty, ich parlamenty a vlády nemali rešpektovať. Ich úlohou by bolo, aby takéto odporúčania rozpracovali a realizovali s ohľadom na svoje podmienky, pritom dbali, aby neboli v rozpore s koncepciou ústredia. (Príklad: Ústredie sa dohodne že by pre EÚ bolo dobré a užitočné ak by sa začala intenzívnejšia využívať alternatívna energia, aby sa v rámci EÚ dosiahlo zníženie emisií cca o 10-12% . Po rozhodnutí v jednotlivých krajinách by tieto zároveň mali povinnosť Ústredie informovať čo v danej oblasti urobia.. ) Teda hlavnou úlohou Ústredia by bolo vypracovávať koncepcie všestranného rozvoja Európy, jej smerovanie pri dosahovaní konkrétnych krátkodobých a dlhodobých cieľov.

Ad b.! Kádrové zloženie Ústredia Ústredie by tvorili zásadne premieri jednotlivých krajín EÚ, pričom funkcia predsedu by prislúchala jednému z premierov. Uplatňoval by sa rotačný systém a to v jednoročných cykloch. Okrem predsedu by bol aj podpredseda a sekretariát.

– funkcia predsedu, sleduje podnety jednotlivých členov, a zvoláva riadne a mimoriadne grémiá členov Ústredia.

– funkcia podpredsedu, zodpovedá za činnosť sekretariátu, zabezpečuje celkovú agendu Ústredia.

– sekretariát, je pomocným zariadením na vybavovanie korešpondencie všetkých druhov týkajúcej sa činnosti ústredia v spojitosti na jednotlivé členské štáty.

Ad c./ Pomocné odborné orgány Ústredia:

– Výbor pre obranu, tvoria ministri obrany jednotlivých krajín EÚ. Pripravujú návrhy týkajúce sa obrany štátov EÚ.

– Výbor pre zahraničnú politiku , je zložený z ministrov zahraničia jednotlivých krajín EÚ. Zodpovedá a pripravuje príslušné návrhy týkajúce sa zahraničnej politiky.

– Výbor pre finančno-ekonomické otázky je zložený z ministrov financií jednotlivých krajín a predstaviteľov finančných celoeurópskych inštitúcií. (Európska banka a pod.).Pripravuje dlhodobé výhľady a námety na ich finančné zabezpečenie.

Poznámka: Pomocné odborné orgány nemajú právomoc, ukladať, alebo rušiť rozhodnutia členských štátov. Ich návrhy a doporučenia nie sú pre nich záväzné! (Bez nároku na honorár spracoval Mix)