Mix

Prezident je najvyššou funkciou v hierarchii štátnej elity.  Jeho kompetencie a právomoci vymedzuje Ústava SR. Dosť podrobne sa o nich hovorilo v debatách s kandidátmi počas predvolebnej kampane. O jednej akoby naši redaktori vedúci týchto besied akosi „pozabudli“ a to tej, ktorá sa týka funkcie prezidenta ako veliteľa brannej moci Slovenskej republiky. Zrejme im dosť nepasovala, keďže by zrejme boli mohli priniesť podporovanú kandidátku zo všetkých strán pani Čaputovú do rozpakov. Ale je to vážna povinnosť a zodpovednosť osobitne v súčasnom rozhádanom svete! Niet sporu, že na túto kompetenciu má ďaleko vyššie predpoklady pán. Šefčovič ako pani Čaputová! Nielen ako bývalý vojak, ale aj znalý vládnucich  pomerov na medzinárodnej aréne. Pravda, do funkcie prezidenta sa nenaskakuje ako do električky. Funkcia prezidenta predpokladá množstvo osobnostných daností takúto celospoločensky zodpovednú funkciu vykonávať! Slovensko si bude voliť ešte len piateho prezidenta, a preto ešte význam takejto voľby sa nedostal do krvi značnej časti oprávnených voličov.  Aj preto, že mu boli médiami ale aj mnohými politológmi a sociológmi vnucované predstavy, ktoré boli motivované inými ako všeobecne  uznávanými  objektívnymi požiadavkami na túto funkciu. Ak hovoríme o prezidentovi tak máme na zreteli prezidenta  v systéme parlamentnej demokracie, demokracie –  podmienenej spoločensko – ekonomickými súkromno –  vlastníckymi vzťahmi, ktoré panujú aj v našom štáte. Slovensko sa k tejto forme dopracovalo prevratom v roku 1989, po neúspešnom  pokuse nastoliť socializmus v rámci spoločného štátu Čechov a Slovákov ČSR, resp ČSSR, kde prevládajúcou formou  vlastníctva nebolo súkromné ale spoločné, všeľudové. Aj v tomto zriadení boli vybudované  štátne, verejné a spoločenské organizácie. Aj to bola zjednodušene povedaná parlamentná demokracia, uznávajúca všeobecné, priame a tajné voľby do zastupiteľských orgánov, počnúc národnými výbormi od miestnych po krajské a voľby do Národného zhromaždenia. Medzi politickými stranami vedúcu úlohu zohrávala KSČ (KSS), pričom strany spolu s  významnými celospoločenskými organizáciami sa združovali do Národného frontu. Národný front bol výdobytkom národnooslobodzovacieho boja proti fašizmu a ľudáckemu slovenskému štátu. Osvedčil sa pri zjednocovaní demokratických protifašistických síl, ktorého výrazným činom bola príprava  a hrdinské vystúpenie slovenského ľudu v Slovenskom národnom povstaní na jeseň roku 1945. Tak ako iné organizácie aj Národný front v roku 1989 podľahol skaze. Pod heslom „Nejsme jako voni“ existujúce formy sa búrali a nové „vraj netotalitárne“, teda „demokratické“ sa začali budovať.  Okrem zrušenia 4. článku bývalej socialistickej ústavy (zrušenie vedúcej úlohy KSČ) sa toho moc nezmenilo.  To však nechajme bokom. Vráťme sa k demokracii, čiže k vláde ľudu.

Na akom stupni vývoja sme na ceste k tejto méte  ťažko dnes odhadnúť. Jedno je isté, že dosiahnuť ju nebude možné za daných spoločensko-ekonomických formácií, založených na prevládajúcom súkromnom vlastníctve pri vykorisťovaní človeka človekom!  Pravdou je, že ideálnej demokracie v doterajších dejinách nebolo a ani nie je! Z jednoduchého dôvodu, lebo nejde o strnulý raz navždy daný ale svojim spôsobom o živý organizmus, ktorý je v neustálom pohybe a vývoji, mení a  prispôsobuj  sa novým podmienkam. Pričom hlavnú a rozhodujúcu úlohu pri tomto formovaní zohráva  uvedomelosť ľudí a pochopiteľne aj ich reprezentantov, zjednodušene politických vodcov. Práca na tomto poli  musí byť trvalá a neochabujúca, kráčajúca ruka v ruke so systémom rozvoja demokracie. Na čo sa v našich podmienkach žabo-myších vojen často zabúda!

Významnú úlohu v tomto procese zohrávajú politické strany, ako predstaviteľky jednotlivých sociálnych  záujmov . Lebo spoločnosť nie je homogenná ale naopak značne  diferencovaná nielen podľa profesií ale aj záujmov. Zjednocovať tieto záujmy v prospech rozvoja demokracie je jedno z dôležitých avšak veľmi obtiažnych činností politických strán. V našich podmienkach o to zložitejšie, že tu rastú politické zoskupenia a strany ako huby po daždi. No zároveň veľmi významné miesto tu má prezident!  Tak ako na vodcov politických strán sa aj na prezidenta kladú  vysoké nároky v mnohých ohľadoch! Občan slobodnej, demokratickej krajine sa nebojí autority slobodne zvoleného vodcu či už politickej strany alebo aj prezidenta. Zvlášť vtedy ak ho považuje za verného služobníka národa a štátu, ktorý má všetky odborné  a mravné predpoklady harmonicky vyrovnávať záujmy jeho sociálneho postavenia so záujmami štátu. Lebo tak stojí otázka „nielen čo štát tebe, ale aj čo ty štátu a národu“ (J.F.Kenedy)! Od vedúceho politika sa očakáva aby to bola silná osobnosť, ktorá je schopná prekonávať sama seba, potláčať svoje pudy a vášne, nervy a rozčuľovanie. Mala by mu byť cudzia márnomyselnosť, neženie sa za popularitou ako to môžeme vidieť pri súčasnom prezidentovi A. Kiskovi. Vychádzajúc z týchto predpokladov (pričom sme si vedomí, že je ich ďaleko viac) z navrhovaných kandidátov, ktorých budeme voliť túto sobotu (30.3.2019) tieto predpoklady spľňa podľa môjho, trúfam si povedať, že z nezaujatého  pohľadu, práve Maroš Šefčovič. Má dosť odborných aj životných skúseností, aby sa konečne stal prezidentom, našej domoviny krásneho Slovenska človek, ktorý sa skutočne

-postaví za záujmy slovenského národa nositeľa a garanta našej štátnosti aj demokratické spolunažívanie národnostných menšín v spoločnej vlasti Slovenskej republiky.

-je to človek, ktorý vládne schopnosťami ľudí spájať a nie ich proti sebe nevhodnými a nepremyslenými vyhláseniami a skutkami proti sebe štvať!

-ako človek, ktorý vzišiel z pomerov ako väčšina Slovákov,  dobre vie s akými problémami každodenne zápasia seniori, ale aj mladé začínajúce rodiny, čo je prvým predpokladom aby sa im ako prezident aj venoval a podnecoval k praktickej pomoci aj príslušné štátne a verejné inštitúcie.

-slovenská spoločnosť sa v ostatnom čase začína boriť aj s rozličnými hodnotami, ktoré sú v príkrom rozpore s doterajšími kultúrnymi tradíciami  nášho národa.  Jeho bezúhonnosť v osobnom aj v doterajšom politickom živote, usporiadaný rodinný život bez škandálov je predpokladom a možno snáď povedať, že aj zárukou, že tieto hodnoty ho budú ctiť, aj po prípadnom zvolení za prezidenta Slovenskej republiky.

-pán M. Šefčovič je človek mierumilovný. Nevnáša ani do medzinárodných otázok prvky konfrontácie, naopak je zástancom vzájomnej komunikácie, lebo dobre vie podľa vlastných doterajších skúseností, že v dnešnom zbraňami presýtenom svete jedinou cestou ako prežiť, je vzájomný dialóg, riešenie vecí za okrúhlym stolom a nie prostredníctvom zbraní a hromadného ničenia.

To sú moje dôvody, ktoré ma povedú k voľbám a s čistým svedomím, že konám správne v záujme seba, mojej rodiny, priateľov a známych, v záujme pokojnejšieho a šťastnejšieho Slovenska odoovzdám svoj hlas  pri voľbe prezidenta 30. marca 2019 práve a jedine Marošovi Šefčovičovi!